Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po dlhej dobe som bol na koncerte aj napriek letmému dotyku súčasnej vírusovej apokalypsy. A to hneď na kapelu, ktorú som naživo ešte nevidel a ktorú mám veľmi rád. V dnešnej dobe, keď sa koncertná scéna na celom svete zastavila, je to priam prvoaprílový paradox, ale technológie nám túto príležitosť dávajú. Je účasť na „online“ koncerte ako med cez sklo lízať? Čiastočne to tak bude, ale na druhej strane to prináša aj isté výhody a predstavuje zaujímavú príležitosť do budúcna. Samozrejme, priamemu kontaktu a energii živého koncertu sa domáci zážitok len ťažko vyrovná, ale sú tu aspekty ktoré môžeme vnímať ako príležitosť a čiastočne budúcnosť živej hudby a existencie kapiel.
ENSLAVED sa zúčastnili Nórskeho „Verfet online music festivalu“ v spoločnosti kapiel, ktorých mená mi nič nehovoria. Tomu odpovedá aj žltý, ľahko nemetalový plagát koncertu. Na druhej strane, scéna je pripravená plne v súlade s tým, čo kapela predstavuje. Pred začatím prenosu, ktorý bol „streamovaný“ na kanáloch Facebooku a Youtube, to ľudia v komentároch považovali za prvoaprílový žart. Ako odpočítavanie skončilo a kapela zarezala prvé tóny skladby „Ethica Odini“. prebehlo skupinou sledovateľov z celého sveta veľké nadšenie a veru aj mňa omráčil skvelý štúdiový zvuk. To sú tie prvé aspekty takéhoto živého hrania - skvelý zvuk a to, že koncert sledovali ľudia naozaj z celého sveta. Hneď po tejto skladbe však bolo na kapele zrejmé, že to bude trocha surreálny zážitok, nakoľko sa nedočkali žiadneho aplauzu a energie z publika. Škoda, že sa im nepremietali nejakým spôsobom živé komentáre, ktoré by ich trocha povzbudili.
Napriek tomu ENSLAVED pod vedením charizmatického Grutla Kjellsona išli setlistom naplno. A ten bol veru poskladaný luxusne a vytvoril krásny prierez celej tvorby kapely. Obzvlášť prekvapilo zaradenie dvoch vecí z výborného „Below The Lights“, mne osobne chýbalo len niečo z „Monumenssion“, ktorý je mojou srdcovkou. Ústredný part „The Dead Stare“ vyznel hypnoticky až mrazivo. Kapela bola plne ponorená do seba a nevynechali snáď jedinú notu a všetko zahrali neuveriteľne precíznym spôsobom. Ďalší vrchol prišiel s „Heavenless“ s natlakovaným úvodom, ktorý musel rozsekať každého doma.
Jednou z výhod takéhoto živého vystúpenia okrem zrejmého „setlistu“ a fantastického zvuku je aj to, že si to celé môžete pozrieť a zhodnotiť sami. Aj keď musím uznať, že pozeranie zo „záznamu“ je predsa len o kúsok iné ako keď som to sledoval naživo. Tento koncert nie je samozrejme nejakou prevratnou novinkou, ale v súčasnej krízovej situácii určite pomohol mnohým ľuďom a mal globálny dosah, za čo organizátorom aj kapele aplaudujem. Troška to ukazuje perspektívu a spôsob ako dostať svoju hudbu medzi ľudí, naživo to sledovalo okolo desať tisíc ľudí, v súčasnosti má záznam viac než sto tisíc videní a toto číslo rastie. ENSLAVED aj týmto vystúpením dokázali, že sú jednou z najlepších metalových kapiel súčasnosti a úspešne rozširujú horizonty extrémnej hudby.
Sebemenší zištné důvody k provedení tohoto počinu nejde nalézt. Technicky je tam vše dokonalé - zvuk, světla, střih... Lze jen zatleskat a čekat, kdo se přidá?!
Irové pokračují ve své vizi neotřele pojatého a math rockem ušpiněného post rocku, jako by se stále snažili vyrovnat debutu, kterým se blýskli již v roce 2009. Opět chybí asi jen špetka, aby to bylo na potlesk.
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.